Dnes oslavujeme. Nelson bol prvý krát dobrovoľne v našej posteli!
Vždy sme ho museli vykladať nasilu, pritom skučal a triasol sa ako osika. Dokopy sme ho tak trápili asi štyrikrát. Nebol by sa možno tak bál, keby sme nemali také mäkké matrace, a keby pri prvom pokuse zísť dole nezletel, nepošmykol sa a neudrel si čumák. Po tom incidente sme dali k posteli koberec, aby sa mu nešmýkalo, no posteľ už ostala u neho v nemilosti. Darmo sme ho prosili, darmo sme ho lákali - mohla som aj pôltom slaniny mávať, nepodarilo sa nám ho prehovoriť. Včera večer sme ho znova nasilu vyložili a dali si seansu - mojkali sme ho, uplácali granulkami, a stal sa zázrak. Dnes ráno stačilo začať triasť sáčkom s granulkami, a po pár nešikovných pokusoch vyskočil sám do postele! Po štyroch mesiacoch sa konečne uvoľnil, šantil, vyvaľoval sa, túlil celým telom - skrátka, užíval si. Kto vie, možno už čoskoro prídeme domov a nájdeme ho vyhrievať periny