Pomaličky, potichučky, sa ten náš mladý rozkukáva. Čakali sme, čo na nás prvé skúsi, a predsa nás prekvapil. V dobrom, i zlom.
V dobrom - konečne začal prejavovať aký taký záujem o hračky. Zo zúfalstva som mu dnes namastila lano masťou, aby to aspoň olízal, ale zostalo len pri tom. Večer mi môj napísal, celý natešený, že Nelson žužle macíka /méďu/. Toľko radosti, a pre takú blbosť. Keď som prišla domov, žužlal ho zas - vždy len chvíľku, no pre nás to je i tak dôvod na oslavu. Zdá sa totiž, že sa začína trochu nudiť.
Ráno som s ním bola na dlhšej prechádzke ako obvykle, lebo pred príchodom domov veľmi spomalil a tváril sa smutne. Nedivila som sa - bolo pekné počasie, tak som ho vzala trošku ďalej, pozrieť jednu lúku, na ktorej ešte nebol. Všetko fajn, stretol pár kamošov, pekne sme sa prešli, a šli domov. Pred dverami som ho povyzliekala ako obyčajne, odložila mu obojky, umyla packy, vyzula sa a vošla dovnútra - máme taký rituál, že on na to všetko čaká a vojde až na pokyn za mnou. No teraz sa nehýbal, a ani na ďalšie pobádanie za mnou nevošiel, len na mňa čumel. A rozbehol sa hore schodmi. Vybehol na medziposchodie, a zhora na mňa pozeral, ako na neho neveriacky vyvaľujem oči a volám ho. A znova sa rozbehol vyššie. Na piatom som ho už čapla, naložila do výťahu a chcela už pokorného nahnať do bytu, no prešmykol sa a znova bežal hore. Až keď som šla po obojok a nasadila mu ho, prestal klásť odpor. Nechápem, čo to malo znamenať. Veľmi zjavne sa mu domov nechcelo, a to dostáva vždy po prechádzke pamlsok, mojkanie... Chýbajú mu kamaráti? Submisívny je, dbáme na udržiavanie si pozície, a normálne poslúcha na jednotku. Pri ďalšom venčení som mu pre istotu zastala cestu, lebo kukučkoval na schody, ale už sa nikam nepchal. Stretli ste sa s niečím takým ?
Asi prešla ta fáza šoku z prechodu do nového domova, a začína smútiť, že nie je obklopený inými psami, ako bol doteraz zvyknutý. Jeho jediné skutočné radosti sú jedlo a psíky na prechádzke - stačí, že zaštrkocem niečím v chodbe a už je pri dverách, prípadne pozerá na dvere zo svojho pelecha a poplakáva pri tom - a to aj keď je vybehaný, vyvenčený a vonku je pocitová teplota -24 stupňov. Trhá to srdce. Doma máme väčšinou úplné ticho, takže sme začali púšťať hudbu - Irish folk, špeciálne pre neho :) Už nech sa aspoň trochu oteplí, nech ho môžeme brávať na dlhšie prechádzky, výlety, alebo aspoň na hodinku na venčovisko. Teraz máme takú zimu, že nám idú odpadnúť nosy... nezostáva nám, než vydržať.