Konečne prišiel ten deň, kedy sme si doviezli domov nášho nového chrta.
Pol roka čakania, vybavovania a stresu.
Neuveriteľne nezištná pomoc úplne cudzích ľudí.
Úmorne dlhé cestovanie vlakom.
Obavy, ako to všetko náš psík zvládne.
A konečne sme doma.
Náš dobrý anjel Jolanka, ktorá nás prichýlila vo svojom domove, nám /a hlavne môjmu priateľovi-prvopsíčkarovi- poskytla cenné rady, ktoré nám pomáhajú preklenúť prvé dni so psíkom.
Keď nám dobrí ľudia doviezli Nelsna z Prahy do Olomouca, boli sme prekvapení, aký veľký pes sa na nás z auta vyvalil. Videli sme chrtov už aj predtým, no nečakali sme takýto exemplár pri dostihovom chrtovi. Smutnými očami na nás pozeralo zarazené, chudé čierne teliatko. Bez nehody sme prežili prvú noc, bez problémov ho naložili do vlaku a usmievali sme sa dobrote ľudí, ktorí ho v Pendoline bez reptania preskakovali, keď si ľahol v uličke. Nabudúce však kúpim radšej celú štvorku pre nás, aby si mohol ľahnúť pod stôl.
Dnes je to tretí deň, čo ho máme doma. V spálni má svoju obrovkú klietku ktorá mu slúži ako búda a nechávame mu ju otvorenú, a druhý pelech pri nás v obývačke. Nastavili sme si systém venčenia a kŕmenia, ktorý nám bude vyhovovať aj keď pôjdeme do práce. Nechávame ho aj samého - raz 5 minút, raz pol hodiny a raz dva a pol hodiny, zakaždým absolútne bez problémov. Vonku urobí potrebu hneď, ako vyjdeme von - nešetrí si a neznačkuje, ale vyciká všetko naraz. Ešte má trochu hnačku zo stresu, takže sme prezieravo kúpili granule Eminent Sensitive a už sa to upravuje.
Do schodov sa naučil chodiť okamžite. Rešpektuje zatiaľ všetky hranice, napr. že nevojde do kuchyne, nepchá sa všade prvý a pekne čaká na kŕmenie, umývanie labiek atď. Už zistil, čo sú pamlsky, výťah, z malých psíkov je absolútne nadšený, neloví ich ale pozýva do hry. Má nulovú agresivitu a na vodítku poslúcha tak, ako som ešte žiadneho psa poslúchať nevidela, vodítko vlastne celý čas visí. Je mi ľúto, že sa zatiaľ ešte nevie/nechce hrať s hračkami, ale snáď aj to príde.
Občas sa ku nám príde pomojkať, lebo zistil, že to je dobré a dnes prvý krát kňučkal pri dverách a pýtal sa von. Po hororových príbehoch, ktoré som čítala o niektorých adoptovaných psoch, nevychádzam z úžasu, ako nám to hladko ide, a len sa modlím, aby to tak ostalo. Viem, že čoskoro príde fáza, kedy si zvykne a začne skúšať medze, no verím, že aj na to sme pripravení.
Držte nám palce :)